reklama

Karma nie je zdarma č.1

Ako už býva vo vesmíre zvykom. Keď sa jedny dvere zatvoria, otvoria sa druhé. Tieto vráta však otváram ja len pre Vás. Tak teda na začiatok začnem menej prudko. Nechcela by som Vás hneď vyplašiť, kamaráti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Tak som späť. Už ani neviem kedy sa to stalo, že som sa ocitla v tomto lenivom, biednom kolobehu vzostupov a pádov, kde prestáva čas a priestor niečo znamenať. Ale povedzme si otvorene, koho by to bavilo stále fňukať. To ja nemám v povahe. Koniec koncov, už som nie tým, čím som bývala. Už sa len tak nepolámem. Už sa len tak nevzdávam a vlastne s nikým to už nikdy nevzdám. Z nejakých dôvodov tu už musím byť a prijala som sa so všetkými tými krásnymi nedostatkami, ktoré mi boli dané. Milujem ich.

Nepijem už osem rokov. Starám sa o manžela, o psa, o byt a momentálne si rozbieham vlastný biznis. Nič nie je med lízať, ale nič nestojí nič, však? Tak sa teda nechávam unášať vlastným svetom, tým neviditeľným prúdom, vášnivými vlnami a iskrami ohňa, ktorý vo mne stále horí a nech sa ktokoľvek akokoľvek snaží, nikdy ho neuhasí. Z červenovlásky sa stala blondínka, z dievčatka sa stala žena a z alkoholičky sa stala múza. Nie, nič si nenamýšľam. Takto to je. Motivujem, podporujem, milujem a pomáham ako sa dá. Nie každý to chápe, nie každý to príjme, ale to nie je moja vec. Nie som tu na to, aby som presviedčala ľudí, iba im ukážem cestu, no sami musia vykročiť. Niekde v hĺbke to všetko, čo sa mi stalo ešte rezonuje, no dnes viem, že zlé veci, môžu byť ešte horšie, ale aj dobré veci lepšie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za posledné roky sa mnoho zmenilo, ale aj nezmenilo. Za posledné roky som spravila veľa chýb, ale aj veľa chýb napravila. Za posledné roky som ostarla, ale zmúdrela. Už mám svoje prvé vrásky šťastia aj smútku a možno tá moja povaha je besná stále, ale o to pokornejšia k životu, k ľuďom a k vesmíru. Keď prijmete tieto dary, ten Váš život sa naozaj zmení, vo Vašom vnútri. No všetko k nám prichádza samozrejme, až keď sme pripravený.

Takže Vás, milí priatelia, idem nakŕmiť tým najlepším, čo tu máme. Životom.

Ou áno, my máme život. A ako krásne nám lezie pomedzi prsty a každú bunku v tele, nevynechá jediný pór ani záhyb, obchytkáva nás a dráždi svojou divokou povahou. Áno, a my sa nechávame ovíjať do jeho pavučín a zaspávame v objatí so smrťou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak si kladiem otázku, či máme v živote na výber, či niečo vieme zmeniť, a ak áno, nie je to lož, a nakoniec si aj tak povieme, že to tak malo byť? V klamlivej domienke, že sme si sami určili cestu, ktorou ideme? Áno? Alebo je už všetko dané a myslíme si, že tú pavučinu ovládame sami? Že my a len my a nik iný si dláždi cestičku do raja? Tak to bude asi omyl priatelia. A pokojne by som sem ešte prihodila smajlíka, keby to bolo vhodné. Ale vlastne asi aj je. J

Žiť totiž v ilúziách, ktoré sme si nie tak celkom sami vybrali je asi obzvlášť frustrujúce, nehovoriac o tom, ako nás pohlcuje to, čo voláme karma. Tak čo to vlastne je? Je to všemohúca moc, ktorá až natoľko ovláda naše životy, že sa už ani sami nevieme rozhodnúť, či si dať ráno šálku čaju alebo kávy? Či je to len pre - modernizovaná šablóna života?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Karma je zdarma, či ako si to dávajú teraz ľudia tetovať?

Hm, tak teraz Vám niečo veľmi dôležité musím povedať. Nie, karma nie je zdarma. A kto si myslí opak, asi je na tomto svete, na tejto krásnej planéte naozaj prvý krát.

Takže, čo sa vlastne stalo, aby ma osvietilo? Niekedy to peklo, o ktorom si myslíme, že už je preč, ešte ani poriadne neprišlo. A tak som sa znovu vrátila do pekla a zase späť. Myslím, ale, že tento krát som o moc silnejšia, o moc múdrejšia a som pripravená byť tým, kým naozaj som. Pretože ak človek zapiera samého seba, je to o zapieraní života a život predsa existuje. Všetko až nebezpečne krásne do seba zapadá, všetko sa točí v obrovskom kolobehu a my sa točíme v ňom. A každý z nás už má poslanie v tomto živote a možno aj v tom ďalšom a najkrajší deň príde, keď si uvedomí, aké to poslanie je. Prečo je tu, pre koho je tu a kto vlastne je. A tak sa kolobeh uzavrie a pozerať sa na seba do zrkadla, ale naozaj sa pozerať, do seba, už ani nie je taký veľký problém. A buď sa budeme tváriť, že nad naše ego neexistuje nič väčšie alebo prijmeme to čo je a budeme tým, čím sme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mnoho ľudí ani netuší, čo v sebe skrýva. Nevidia, lebo sú poháňaní tým egoistickým šialenstvom, ktoré sa voľne prechádza po uliciach a nik ho za to nezavrie do tmavej komory.

Ó áno, tak si poďme všetci všetko závidieť. Dokonca si závidíme aj nešťastie, tragédie a zlé dni, až takýto level ľudstvo bolo schopné dosiahnuť. Poďme sa ohovárať, poďme sa mlátiť a poďme potom samých seba bičovať, za to, že chceme byť vlastne len trendy. Chceme len „ niekým“ byť, chceme sa stať dôležitý, chceme byť najlepší a najrýchlejší. Každý deň si nasadíme masku na tvár, trebárs podľa počasia, alebo len tak, lebo sa nám chce a odchádzame von z domu ako niekto, koho ani zďaleka nepoznáme. Nesieme sa ako pávy po lúke, ako alfasamec vo svorke. Hneváme sa, vraj všade musíme na niečo čakať, vraj nič nestíhame, vraj nie je dobré ani hrozné teplo, ale ani hrozná zima. Dokonca v dnešnej dobre nie je práca, nie sú peniaze a pritom sa rozčuľujeme v supermarketoch, s preplnenými košíkmi, vraj prečo pani v pokladni nevie blokovať rýchlejšie. Vraj v dnešnej dobre sú skvelé hračky pre deti, tak im radšej strčíme tablet do ruky, nech sú aspoň chvíľku ticho. Ticho. Tie deti, ktoré sme tak chceli, teraz majú byť ticho.

Takto, ale svet k lepšiemu nezmeníme. Nepoznáme svoje duše a v horšom prípade, ani nemáme záujem, nechceme, nemáme predsa čas, veď do hrobu sa s nami zmestí celý majetok...

Kto nečítal moju prvú knihu nemusí ľutovať, pravdepodobne na ňu nebol pripravení. A teraz som už aj tak iný človek. Alebo nakoniec ani nebudem človek? Ani sama neviem, ale rada Vás mojím šialeným vesmírom prevediem. Niečo z hora mi totiž nevie prestať šepkať v hlave, že som tu pre vás, ktorí chcete zmeniť zem na lepšie miesto. A ktovie, možno lepšie pochopíme spolu svet a svet lepšie pochopí nás.

Ak boh, vesmír alebo mimozemšťania dajú, možno sa nám to podarí :)

Dominika Forgáčová

Dominika Forgáčová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som momentálne obyčajný ľudský tvor. Snažím sa byť dobrým a múdrym človekom, a snažím sa učiť ludi, ako byť ľuďmi. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu